Centrum Banskej Bystrice

Slovenskí spisovatelia v Banskej Bystrici

Ján Kollár

Ján Kollár (1793 - 1852) básnik, politik a národný buditeľ sa narodil v Mošovciach neďaleko Turčianskych Teplíc. V rokoch 1810 - 1811 študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, neskôr na evanjelickom lýceu v Bratislave. V rokoch 1815 - 1817 pôsobil v Banskej Bystrici ako vychovávateľ u popredného mešťana Kolbenhayera. V roku 1816 tu zložil skúšku na superintendanta, čo mu umožnilo štúdium v Jene. Tu sa oboznámil s myšlienkou zjednotenia nemeckého národa, ktorú uplatnil pri svojej koncepcii obrody slovenského národa. Nechal sa inšpirovať nemeckou filozofiou Herdera a Hegla. V rokoch 1819 - 1848 pôsobil v evanjelickom chráme na Deákovom námestí v Budapešti. V roku 1849 bol vymenovaný za mimoriadneho profesora slovanskej archeológie na univerzite vo Viedni. Tu býval v dome na ulici Ungarngasse č. 5, známom ako Beethovenov dom (Beethovenhaus), v ktorom Ludwig van Beethoven dokončil svoju 9. symfóniu. Ján Kollár je autorom básnickej skladby Slávy dcéra (1824). V roku 1835 sa oženil s Friderikou Schmidtovou, ktorú spoznal ešte v Jene. Jeho prapravnučka Milli (Ľudmila) Schulz žije v Nemecku a rada navštevuje Slovensko. Má syna Viktora.

Ján Botto

Ján Botto je autorom významnej skladby Smrť Jánošíkova (1862). Od roku 1868 sa rozhodol usadiť sa v Banskej Bystrici. Zomrel krátko po vydaní Spevov (1880). Na pohrebe sa okrem priateľov zúčastnili všetci banskobystrickí študenti. Nad hrobom mu zasadili lipu, ktorá dodnes rozkvitá nad novým pamätníkom. Pochovaný je na evanjelickom cintoríne v Banskej Bystrici. Jeho priateľom bol Andrej Sládkovič, ktorému venoval báseň Na blahú pamäť Sládkovičovu. Rád navštevoval v neďalekej Hornej Lehote básnika romantizmu, evanjelického farára Sama Chalupku.​

Karol Kuzmány

Karol Kuzmány (1806 - 1866) sa narodil v Brezne a je významný slovenský politik, novinár, evanjelický farár a spisovateľ. V roku 1830 bol v Banskej Bystrici vysvätený a od roku 1832 pôsobil ako evanjelický farár v Banskej Bystrici. Tu začal v roku 1836 vydávať literárny časopis Hronka. Sám doň prispieval svojimi prácami, z ktorých vynikal najmä filozofický román Ladislav. Je autorom známej hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Po revolučnom roku 1848 bol vymenovaný za prezidenta Zvolenskej stolice so sídlom v Banskej Bystrici. Odišiel do Viedne, kde spolupracoval s Jánom Kollárom a stal sa profesorom na viedenskej evanjelickej teologickej fakulte. Neskôr sa stal podpredsedom Matice slovenskej v Martine. V roku 2005 bolo v Banskej Bystrici odhalené súsošie Štefana Moyzesa a Karola Kuzmányho.

Izidor Žiak-Somolický

Izidor Žiak-Somolický (1863 - 1918) sa narodil v Turčianskom Michale a v rokoch 1877 - 1882 študoval v Banskej Bystrici na katolíckom gymnáziu. So spolužiakmi navštevoval na Lazovnej ulici č. 11 Jána Bottu, kde sa čítali texty s národnou tematikou. Bolo to v období rakúsko-uhorského vyrovnania (1967), odkedy rakúsku monarchiu nazývame rakúsko-uhorskou monarchiou (1867 - 1918). Toto historické obdobie prinieslo potláčanie práv nemaďarských národov a asimilačnú politiku. Bola zrušená Matica slovenská a slovenské gymnáziá. Pre svoje protimaďarské aktivity bol z gymnázia vylúčený i Izidor Žiak-Somolický. Preto začal s prácou u advokáta Andreja Hanzlíka na Lazovnej ulici č. 8 v Banskej Bystrici a popri práci študoval súkromne. Prácu v Banskej Bystrici niekoľkokrát prerušil a pre svoje politické názory bol väznený. Je autorom básnickej zbierky Na svite (1892), krátkych próz Bájky (1899), drámy Zakliata kňažná (1907) a ďalších. Zomrel v Banskej Bystrici 25. januára 1918.

Gustáv Kazimír Zechenter Laskomerský

Gustáv Kazimír Zechenter Laskomerský (1824 - 1908) sa narodil v Banskej Bystrici, ľudovú školu navštevoval na Ponickej Hute, neskôr katolícke gymnázium v Banskej Bystrici. Po štúdiu medicíny v Budapešti a vo Viedni pracoval ako lekár v Banskej Bystrici, Brezne a Kremnici. Bol spoluzakladateľom Matice slovenskej.

Svoje spomienky zachytil v životopise Päťdesiat rokov slovenského života (1911/15). Rodný dom spisovateľa na okraji mesta sa nezachoval.

Terézia Vansová

Terézia Vansová (1857 - 1942) bola slovenská spisovateľka, predstaviteľka slovenského realizmu, zakladateľka ženského časopisu Dennica, funkcionárka Živeny, podporovateľka ochotníckeho divadla a etnografka. Jej sestra Adela bola manželkou spisovateľa Jána Čajaka a neskôr Pavla Dobšinského.Jej román Sirota Podhradských (1889) bol prvým románom slovenskej spisovateľky. Vyzdvihovala česko-slovenskú vzájomnosť, propagovala českú kultúru, najmä diela Boženy Němcovej, ktoré aj prekladala do slovenčiny.

Pochovaná je na banskobystrickom evanjelickom cintoríne vedľa manžela Jána Vansu.

Peter Karvaš

Peter Karvaš (1920 - 1999) je významný banskobystrický rodák, spisovateľ, dramatik, publicista, divadelný teoretik a vysokoškolský pedagóg. Svetlo sveta uzrel 25. apríla 1920.

Jeho rodný dom na Hornej ulici, v ktorom je umiestnená expozícia Dominika Skuteckého, je v správe Stredoslovenskej galérie. Presne rok po úmrtí dramatika pribudla na budove pamätná tabuľa na jeho počesť. Aj jedna z ulíc mesta nesie meno Petra Karvaša.

Vzácnu dokumentáciu jeho života a diela uchováva ŠVK - Literárne a hudobné múzeum, navyše literárnu expozíciu zdobí časť vzácneho zariadenia jeho bratislavskej pracovne. Akadémia umení - Fakulta dramatických umení každoročne usporadúva na jeho počesť medzinárodnú teatrologickú konferenciu.

Spomienky na detstvo v Banskej Bystrici zvečnil v biografickej próze V hniezde (1981).

Mikuláš Kováč

Mikuláš Kováč žil v Banskej Bystrici takmer po celý svoj život. Mesto Banská Bystrica ho inšpirovalo literárne, o čom svedčí množstvo textov, ktoré mu venoval. Uveďme básne Krajina pod Urpínom, Dom v Hornej ulici č. 21, Staré domy pod Urpínom alebo poému Moje mesto. Mestské trhovisko a námestie s hodinovou vežou opísal slovami:

"Každý deň blúdim ulicami, každý deň prechádzam / okolo tržnice, kde svietia jablká a svetielkujú ryby, / kde ľudia / v prútených košoch zeleninu nosia, kde to krásne / vonia - / a potom okolo parku. Strom vyzlieka pomaly svoj / trikot hráča / a gaštany na medenom gongu jesene dvanásť / odbíjajú. / Pozdravujem ľudí, ktorých stretám, / a oni mi odpovedajú...

Pre svoj kritický postoj k udalostiam v roku 1968 bol od roku 1970 vylúčený z verejného života a prepustený z práce v rozhlase.Miloval okolité vrchy, dediny a prírodu Banskej Bystrice. Diela: Zem pod nohami (1960), Obrana stavebnice (1963), Rozmery (1964), O modrej labuti (1966), pre deti a mládež: Paneláci, dobrí vtáci (1985)

Pavel Hrúz

Pavel Hrúz (1941 - 2008) sa narodil sa v rodine krajčíra a vzdelanie získaval v Banskej Bystrici a v Bratislave. Od roku 1968 sa stal redaktorom v Matičnom čítaní, odkiaľ ho v roku 1971 prepustili. Niekoľko rokov bol bez zamestnania, od roku 1990 pracoval v literárnej redakcii Slovenského rozhlasu v Banskej Bystrici.

Na Slovensku mu znovu vychádzali knihy až po roku 1989, keď mu okrem nových prác vyšli i diela napísané a vydané ako samizdaty. V roku 1998 získal literárnu Cenu Dominika Tatarku.

Diela: Okultizmus (1968), Chliev a hry (1990), Pereat (1991), Párenie samotárov. Rendezvous 69 (pôvodne malo vyjsť pod názvom Slovenský dekameron v roku 1970) (1993), Bystrica v... tom (2000), Memoáre medeného mesta (2006)

Zlata Solivajsová

Zlata Solivajsová (1922 - 2010) bola spisovateľka pre deti aj dospelých, prozaička i poetka. Od roku 1946 žila v Banskej Bystrici, v roku 1960 sa stala redaktorkou Stredoslovenského vydavateľstva v Banskej Bystrici. Pre svoje postoje k udalostiam v roku 1968 musela redaktorské miesto vo vydavateľstve opustiť, pracovala ako korektorka v banskobystrickej tlačiarni až do odchodu na dôchodok (1981).

​Dielo: Jablká plné hviezd (1962)

Vyhnanie z raja (1967)

Svietnik s holubičkou (1968)​

Kľúč od každých dverí (1971), (1990) (Pod zámienkou, že ide o metaforické narážky na normalizačný režim, bola kniha zošrotovaná, v 2. skrátenom vydaní vyšla v roku 1990.)

Klára Jarunková

Klára Jarunková (1922 - 2005) sa narodila na Červenej Skale, neďaleko horehronskej obce Šumiac. Maturovala na gymnáziu v Banskej Bystrici, istý čas pôsobila v Bratislave, neskôr žila opäť v Banskej Bystrici.

Debutovala zbierkou humoristických čŕt a poviedok zo žiackeho života Hrdinský zápisník (1960), napísala poetickú hru satiricko-estrádneho charakteru Čierna hodinka plná divov a fantázie (1961) či populárno-náučnú knižku o slnečnej sústave Deti Slnka (1962). Zážitky z vlastného detstva spracovala v románe Tiché búrky (1977), z exotického prostredia himalájskych veľhôr čerpala námet pre novelu Stretnutie s nezvestným (1978), pamäti svojho otca prerozprávala v knihe Horehronský talizman (1978), Čierny slnovrat (1979).

Už počas svojho života patrila Klára Jarunková k najprekladanejším slovenským autorom a autorkám.

Stojí za to povedať, aj keď spisovateľ priamo nebol, že:

V roku 1849 bol v priestoroch reštaurácie Červený rak na Námestí SNP bol ubytovaný Ľudovít Štúr (1815 - 1856), kodifikátor spisovnej slovenčiny, básnik, publicista a politik, jedna z najvýznamnejších osobností slovenských dejín.

Ľudovít Štúr bojoval po celý svoj život o pozdvihnutie národného povedomia slovenského národa a jeho samostatnosť v rakúskej monarchii. Stal sa podpredsedom Spoločnosti česko-slovanskej na bratislavskom evanjelickom lýceu. Ovládal latinský, grécky, maďarský, nemecký, poľský, ruský jazyk a ďalšie svetové jazyky. Veľký vplyv mala naňho (vďaka štúdiu na univerzite v Halle) nemecká filozofia, hlavne Georga Wilhelma Friedricha Hegela. Významné diela: Slovanstvo a svet budúcnosti (1852), Náuka reči slovenskej (1846) a ďalšie.